10 tipov pre opatrovateľky ako sa starať o pacientov s Alzheimerovou chorobou

Publikované: 07.08.2019 v tipy pre opatrovateľky

Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu.

Ako prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť. Neskôr dochádza k nenávratnému poškodeniu aj takzvanej dlhodobej pamäti. Postupne a spravidla pomaly stráca svoje intelektové, rozumové schopnosti. Nevie, ktorý je deň, stráca orientáciu v čase a priestore, nie je schopný racionálne uvažovať a môže nastať i situácia, keď už nespoznáva ani svojich najbližších. V rozvinutom štádiu ochorenia si chorý svoj intelektový deficit neuvedomuje, je nesebakritický. “Zabúda, že niečo zabudol.”

1. Komunikácia.

Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nezvyšovať hlas. Ak spočiatku nechápe, je potrebné mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Odporúča sa opakovať všetko, čo sme už predtým povedali. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia - úsmev, gestá, či chytanie za ruku. Odzrkadľuje to náš vzťah a postoj k pacientovi, ktorý sa cíti v našej prítomnosti príjemne. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby. Osvedčuje sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi.

2.   Strava. 

Má byť vyvážená. Obsahuje všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín (aspoň liter denne).

Štúdie ukazujú, že bohatá strava, založená  najmä na ovocí, zelenine, chudých bielkovinách ( ryby, kuracie a morčacie mäso), nízkotučných jogurtoch a syroch, celozrnnom pečive, orechoch  a semienkach, je zdraviu prospešná. Je potrebné vyhýbať sa červenému mäsu a spracovaným produktom.

 

Potraviny, ktoré majú vysoký obsah dobrých tukov, sú dobré pre aj pri ochorení alzheimerom. Patria medzi ne  olivový olej, avokádo, orechy, určité semená a niektoré druhy rýb. Je potrebné sa vyhýbať spracovaným potravinám a polotovarom. Existujú vedecké  štúdie, že látky nazývané ketolátky, produkované pri nedostatku sacharidov na spálenie, môžu mať ochranný účinok práve na mozgové bunky. Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať.

3. Obliekanie.

 

Ak je pacient ešte schopný obliecť sa sám, je dobré ostať v jeho blízkosti - možno bude potrebné mu asistovať pri výbere niektorých častí odevu, ktorý si má vziať. Skriňu plnú oblečenia sa odporúča vytriediť. Príliš mnoho kusov postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber. Keď si vhodný odev nevie vybrať sám, pomôžte mu pripraviť jeho jednotlivé časti v poradí, v akom nasledujú, teda spodné prádlo, šaty, obuv.    

4. Inkontinencia.

Dementným pacientom uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev (tzv. suché zipsy). Neraz v nervozite nedokážu nájsť cestu na toaletu. Pomôžu im výrazné, farebné, dobre rozlíšiteľné znaky (lepšie ako nápisy).

 

Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny sprevádzať na toaletu. Najmä ráno, pred spaním a raz v priebehu noci. Uľahčením je použitie nočníka a večerné obmedzenie príjmu tekutín.

5. Zmätenosť.

 

Tichá, vhodne osvetlená izba, dobre viditeľné hodiny a kalendár, menej ľudí okolo - tieto aspekty dokážu pacienta upokojiť a pomôžu mu nájsť orientáciu v čase a priestore.

6. Dezorientácia.

 

Veľmi sa osvedčuje už po prebudení pripomenúť postihnutému základné skutočnosti. Napríklad: "Dobré ráno. Som Mária, tvoja žena. Dnes je utorok. Krásny slnečný deň." Ak vás nesúhlasne presviedča o inom, neoponujte. Odpútajte jeho pozornosť inou témou a správnu informáciu skúste zopakovať neskôr. Korigujte jeho presvedčenie veľmi citlivo. Protirečenie a káranie v ňom iba zvýši zmätok. Ak sa neustále pýta na to isté, odpovedajte veľmi trpezlivo. Uvedomte si, že odpoveď naozaj zabudol alebo si už nepamätá, že nám položil otázku.

7. Depresia.

 

Je dôležité postihnutému upraviť denný program tak, aby mohol stále robiť čosi zaujímavé (počúvať hudbu, hrať karty, pracovať v záhrade, chodiť na prechádzky). Pomáhajú i bežné rutinné činnosti ako utieranie prachu, čistenie príborov, umývanie riadu i keď ich po pacientovi budeme musieť pravdepodobne zopakovať.

8. Agresivita a nepokoj.

 

K postihnutému musíme pristupovať čo najpokojnejšie. Komunikovať s ním zdvorilo a usilovať sa rozptýliť jeho obavy. Neraz stačí prítomnosť niekoho blízkeho.  Nemá význam s postihnutým o ťažkostiach diskutovať. Nie je nahnevaný a agresívny voči niekomu, kto mu chce pomôcť, ale preto, že trpí ochorením. Je zmätený, stresovaný situáciami, ktoré nechápe a nedokáže zvládnuť. Naučme sa chváliť postihnutého za veci, ktoré vykonal dobre a nevyčítať mu to, čo pokazil.

9. Bezcieľne blúdenie a nespavosť.

 

Odstráňte všetky kolízne predmety, prekážky, šmýkajúce sa koberce. V nevyhnutných prípadoch zamknite niektoré miestnosti a kľúče schovajte. Dvere možno vybaviť zvončekom oznamujúcim ich otvorenie.

10. Delíria a halucinácie.

 

Prvým liečebným krokom je taktný diskrétny pokus o návrat pacienta do reality. Akékoľvek protirečenie ho však dokáže podráždiť. Pomoc spočíva v rozptýlení obáv. Nenechajte ho pozerať televíziu, zakryte zrkadlo, zveste rušivé obrazy. Pacient sa v horších štádiách ochorenia môže zľaknúť aj vlastného odrazu v zrkadle.

Pri dodržiavaní vyššie spomenutých rád, ako pracovať s pacientom s alzheimerovou chorobou, môže nastať značné zlepšenie kvality jeho života a zdravotného stavu.

 

Použité zdroje:

www.orin.sk

www.alzheimer.sk

 

www.pluska.sk